Príbehy tých, ktorí dosiahli nemožné

Športovci, ktorí nás inšpirujú k pohybu.

Tieto inšpiratívne príbehy nám ukazujú, čo všetko je možné, keď prekonáme hranice ľudskej mobility.

Andrea Eskauová - bežecké lyžovanie telesne postihnutých

Andrea Eskauová v červenej pretekárskej kombinéze s bežkárskymi palicami v rukách sa pozerá priamo do objektívu.
NARODENÁ

21. marca 1971

DOMOV

Apolda, Nemecko

ŠPORT

Atletika, bežecké lyžovanie telesne postihnutých

PARALYMPIJSKÉ HRY

2008, 2012, 2016
ZIMNÉ PARALYMPIJSKÉ HRY
2010, 2014

DOSIAHNUŤ NEMOŽNÉ

Účasť v športoch pre telesne postihnutých bola pre Andreu spočiatku len východiskom z núdze, avšak čoskoro sa táto supervýkonná nemecká športovkyňa stala jednou z najvýraznejších osobností paralympijskej scény nielen v letných, ale i v zimných športoch. Najskôr skúšala basketbal vozíčkarov, ale postupne rozšírila oblasť svojho záujmu na bežecké lyžovanie a biatlon telesne postihnutých, preteky vozíčkarov a preteky na handbiku.

Ku dnešnému dňu je Andrea držiteľkou celkom 37 medailí zo svetových šampionátov a je 27 násobnou majsterkou sveta v cyklistike, biatlone a v bežeckom lyžovaní telesne postihnutých.

"To odriekanie a drina, ktorú obetovala (výhra zlatej paralympijskej medaile) je skutočne nesmierna a sme veľmi hrdí na to, že môžeme byť malou súčasťou Andreinho tímu."
– Inžinier TMG Toyota

/

Získala som veľa medailí, ale pre mňa má najväčší význam možnosť pretekať a chovať sa ako športovkyňa férovo. To je podľa môjho názoru nesmierne dôležité.

Toyota, inšpirovaná neprekonateľnou vôľou a odhodlaním tejto športovkyne, oslovila Andreu v roku 2012 s ponukou spolupráce. S dôrazom na pohodlie a rýchlosť sme spoločne vypracovali návrh individuálneho riešenia jej pretekárskeho vozíka a monolyže s ľahkou konštrukciou z uhlíkových vlákien - vďaka nám bude mať táto hviezdna športovkyňa na nadchádzajúcej paralympiáde možnosť zažiariť ešte výraznejšie.

Lauren Woolstencroftová - alpské lyžovanie telesne postihnutých

NARODENÁ

24. novembra 1981

DOMOV

Banff, AB, Kanada

ŠPORT

Alpské lyžovanie telesne postihnutých

PARALYMPIJSKÉ HRY

2002, 2006, 2010

DOSIAHNUŤ NEMOŽNÉ

Lauren sa narodila bez ľavej ruky a bez obidvoch nôh od kolien dole. To však nemohlo zabrániť jej vášni ku športu. Cez víkendy ju na zasnežené svahy bral jej otec, nadšený lyžiar, a pre nádejnú športovkyňu sa lyžovanie rýchle stalo životnou vášňou. Napriek nepredstaviteľným prekážkam a komplikáciám sa Lauren v 14 rokoch dostala do pretekárskeho tímu telesne postihnutých lyžiarov za kanadskú provinciu Alberta.

"Keď som začala pretekať, pripadal mi najvyšší stupeň víťazov ako celkom nedosiahnuteľná méta. Roky tréningu a tvrdej práce - a tiež skvelý tím, ktorý za mnou stál - to všetko som dokázala premeniť do desiatky medailí z paralympijských hier."

Keby som mala vystihnúť svoju cestu k paralympijským hrám jedným slovom, bolo by to odhodlanie.

Lauren sa pustila do boja, ktorý sa zdal vopred prehratý, krôčik po krôčiku - vlastne skorej zjazdovku po zjazdovke. V priebehu svojho pôsobenia v kanadskom lyžiarskom týme sa Lauren stala jednou z najúspešnejších handicapovaných lyžiarok sveta a pre tím Kanady vyhrala na zimných paralympijských hrách 2002 v Salt Lake City desať medailí - osem zlatých, jednu striebornú a jednu bronzovú.

Keď Lauren v roku 2010 ohlásila odchod z pretekárskeho lyžovania, vyhlásila, že chce zostať v pamäti ľudí ako športovkyňa, ktorá sa postavila prekážkam a úspešne ich prekonala.

Han Min-Su - sledge hokej

NARODENÝ

3. júna 1970

DOMOV

Soul, Južná Kórea

ŠPORT

Sledge hokej

ZIMNÉ PARALYMPIJSKÉ HRY

2010, 2014

DOSIAHNUŤ NEMOŽNÉ

Han, trpiaci revmatoidnou artritídou obidvoch dolných končatín, sa v dvadsiatich troch rokoch rozhodol zdolať 1708 metrov vysokú horu. Keď po 17 hodinách dosiahol vrchol, cítil príval odvahy, ktorú potreboval na prekonanie prekážok, ktoré mu postavil život do cesty. Vtedy cítil, že môže dosiahnuť nemožné. I napriek vážnemu ochoreniu nôh sa Han v 23 rokoch rozhodol zdolať vysokú horu. Keď dosiahol vrchol, pocítil príliv odvahy a hrdosti.

Keď Hanovi o sedem rokov neskôr amputovali nohu potom, čo mu diagnostikovali osteomyelitida, spomenul si na okamžik víťazného pocitu na vrchole hory a rozhodol sa, že za tým pocitom pôjde stoj čo stoj, a že urobí všetko pre to, aby si splnil životný sen stať sa špičkovým športovcom. Keď bolo Hanovi 30, museli mu z dôvodu infekcie v kosti amputovať ľavú nohu. Spomenul si na pocit odvahy a hrdosti, ktorý zažil na vrchole hory a rozhodol sa, že urobí všetko pre to, aby sa stal špičkovým športovcom.

"Beriem to ako výzvu… vytíčiť si cieľ, pripraviť sa na jeho dosiahnutie a cestou niekoľkokrát takmer vypustiť dušu. V takých okamžikoch cítim, že skutočne žijem a som hrozne rád, že hrám hokej."

Han sa začal venovať vzpieraniu telesne postihnutých, basketbalu a ragby vozíčkarov - všetko na národnej úrovni Kórejskej Republiky. Až na ľade sa však začal cítiť vo svojom živle. O niekoľko rokov neskôr už Han žiaril ako skutočná superstar na zimnej paralympiáde 2012 vo Vancouveru. Ďalším krokom v Hanovej hokejovej kariére bude návrat na domáci ľad na zimných paralympijských hrách 2018 v Južnej Kórei.

Michael Milton - alpské lyžovanie telesne postihnutých

NARODENÝ

21. marca 1973

DOMOV

Canberra, Austrália

ŠPORT

Alpské lyžovanie a cyklistika telesne postihnutých

PARALYMPIJSKÉ HRY

1988, 1992, 1994, 2002, 2006, 2008

DOSIAHNÚŤ NEMOŽNÉ

Hneď ako sa Michael naučil chodiť, začal s behaním. Jeho rodičia boli nadšenými lyžiarmi a často brávali syna do hôr neďaleko Canberry, kde sa zrodila jeho vášeň pre rýchlosť a zdolávanie zasnežených svahov.

Keď bolo Michaelovi deväť rokov, diagnostikovali mu rakovinu kostí a museli mu amputovať nohu nad kolenom. Po niekoľkých ťažkých rokoch, kedy sa uzdravoval a učil znovu chodiť, bol 11 ročný Michael pripravený preskúmavať a prekonávať hranice svojich fyzických možností prostredníctvom športu. Keď bolo Michaelovi deväť, lekári mu oznámili, že trpí rakovinou kostí a že mu musia amputovať nohu. Potom, čo sa naučil znovu chodiť, bol 11 ročný Michael pripravený sa vrhnúť znovu do športového života.

Byť v pohybe, to je pre mňa ako objavovať svet a zažívať ho tak intenzívne, ako len je to možné.

Život naplnený odhodlaním a neúnavným tréningom urobil z Michaela najúspešnejšieho paralympionika Austrálie na zimných paralympijských hrách. Michael tiež preteká v atletických disciplínach, cyklistike na horských bicykloch a v triatlone telesne postihnutých. "Nemám rád, keď sa niečo prezentuje ako nemožné. Pre mňa je život o testovaní medzí svojich vlastných hraníc a objavovaní, čo všetko je možné."

Austrálsku pobočku Toyoty inšpiroval Michaelov príbeh natoľko, že sa rozhodla ho v roku 2002 podporiť. V roku 2007 sa tento športový multitalent stal oficiálnym ambasádorom značky Toyota. Toyota je hrdým partnerom Michaela Miltona a je s ním všade tam, kam ho vedú jeho športové sny.

Seun Adigunová - atletika a jazda na boboch

NARODENÁ

3. januára 1987

DOMOV

Chicago, Illinois, USA

ŠPORT

Atletika a jazda na boboch

OLYMPIJSKÉ HRY

2012 (za tím Nigérie)

DOSIAHNUŤ NEMOŽNÉ

Na strednej škole sa nádejná americká atlétka s nigérijskými koreňmi preslávila predovšetkým ako rýchla šprintérka a prekážkarka, na ceste k vrcholovému športu ju však zastavila srdcová vada - atrioventrikulárna nodálna reentry tachykardia - v dôsledku ktorej pre ňu intenzívna fyzická námaha znamenala priame ohrozenie života. Seun však chcela naplniť svoj potenciál a upokojiť rodinu, ktorá sa obávala o jej život, preto podstúpila náročnú operáciu srdca. Po zotavení sa vrátila do športového života, ktorý naplnila každodennou systematickou tréningovou rutinou.

Každý deň otváram dvere k novým a nepoznaným veciam a dobre viem, čo to znamená, keď je niečo skutočne nemožné.

Ako dokáže zažiariť, to Seun svetu ukázala na olympijských hrách 2012 v Londýne, kde štartovala v pretekoch na 100 m prekážok za tím Nigérie. Po skončení olympiády, Seun zaznamenala, že veľa jej priateľov zameriava pozornosť na jazdu na boboch s cieľom zúčastniť sa zimnej olympiády 2018. Seun zistila, že v Afrike nie je žiadna krajina, kde by fungoval tím bobistov. Multitalentovanej športovkyni nedala tá predstava spať. Seun chcela do Nigérie priniesť nový šport a podporiť ženy, aby sa naučili jazdiť na boboch. Do svojho tímu pozvala bývalé atlétky.

V snahe presadiť v Nigérii úplne nový šport a súčasne podporiť športujúce ženy na celom svete, oslovila Seun bývalé šprintérky, či by sa nechceli stať súčasťou jej bobového tímu. V novembri 2017 sa Seun so svojím tímom kvalifikovala pre štart na zimných olympijských hrách ako historicky prvý tím bobistiek z Afriky. V novembri 2017 sa Seun so svojím tímom kvalifikovala pre štart na zimných olympijských hrách ako historicky prvý tím bobistiek z Afriky.

“Mobilita, to pre mňa znamená zostať zdravá. Znamená to byť schopná pohybovať sa spôsobom, ktorý ma udržiava mentálne, fyzicky, emocionálne a duševne zdravú.”

Tatyana McFaddenová - atletika telesne postihnutých

NARODENÁ

21. apríla 1989

DOMOV

Clarksville, Maryland, USA

ŠPORT

Atletika a bežecké lyžovanie telesne postihnutých

PARALYMPIJSKÉ HRY

2004, 2008, 2012, 2016
ZIMNÉ PARALYMPIJSKÉ HRY
2014

DOSIAHNUŤ NEMOŽNÉ

Tatyana sa narodila v ruskom Petrohrade s ťažkým vrodeným postihnutím nazývaným spina bifida, kvôli ktorému bola od pásu dole ochrnutá. Prvé roky života strávila v sirotinci, kde sa pohybovala tak, že sa rukami odstrkávala po zemi.

Po príjazde do USA, kam Tatyana odišla s adoptívnymi rodičmi, podstúpila operáciu chrbtice a v rámci rekonvalescencie začala skúšať rôzne športy, aby posilnila ochabnuté svalstvo. Keď bola v 8. triede, vzala si do hlavy, že sa raz stane paralympijskou šampiónkou.

Aj napriek všetkej snahe sa Tatyane nedarilo získať povolenie pretekať so spolužiakmi na strednej škole. V reakcii na to sa stala aktivistkou a pomohla presadiť nový zákon, ktorý nariaďuje školám dávať telesne postihnutým študentom rovnaké príležitosti súťažiť v športových súbojoch medzi školami ako ich zdravým spolužiakom.

Slovo nemožné… pre mňa to vlastne nič neznamená, pretože som vždy našla spôsob, ako uskutočniť to, čo som chcela.

Od roku 2004 je Tatyana stálou účastníčkou paralympijských hier v pretekoch na invalidnom vozíku na krátkych i dlhých tratiach. Pre tím USA vyhrala celkom sedem zlatých, šesť strieborných a tri bronzové medaile. Vyhrala tiež bostonský, chicágsky, londýnsky a newyorský maratón a stala sa tak prvým človekom na svete (zo zdravých i postihnutých), ktorý dokázal zvíťaziť v štyroch hlavných maratónoch v jednom roku.

V roku 2014 sa Tatyana vrátila do svojej rodnej krajiny, kde štartovala v šprinte v bežeckom lyžovaní na paralympijských hrách v Soči 2014. Na mieste, ktoré jej pripomenulo jej kruté detstvo, si pri preberaní striebornej medaile Tatyana uvedomila, ako ďaleko to vďaka svojmu paralympijskému snu dotiahla.

Rami Anis - plávanie

NARODENÝ

18. marca 1991

DOMOV

Aleppo, Sýria. Momentálne žije v Eeklo v Belgicku.

ŠPORT

Swimming

OLYMPIJSKÉ HRY

2016

DOSIAHNUŤ NEMOŽNÉ

V roku 2015, po štyroch rokoch, ktoré strávil ako utečenec v Turecku, sa sýrsky plavec Rami rozhodol pre cestu do Európy, kde si chcel splniť svoj olympijský sen. Odvážny mladík sa pustil do nebezpečných vôd Stredozemného mora len na chatrnej bárke a podarilo sa mu úspešne doplávať na grécky ostrov. Odtiaľ sa Rami vydal na strastiplnú cestu a po najrôznejších útrapách nakoniec získal azyl v Belgicku.

Po náročnej ceste do Európy už Ramiho olympijské sny neboli nesplniteľnou chimérou. Na otváracom ceremoniáli olympijských hier v Brazílii kráčal sýrsky plavec spolu s desiatimi ďalšími odvážnymi športovcami v čele tímu utečencov pod vlajkou Olympijského výboru. Rami absolvoval svoju prvú olympiádu dosiahnutím osobného rekordu 54,25 sekúnd v pretekoch na 100 m voľným štýlom.

Pre mňa je olympiáda sen a olympijská dedina je môj domov.

“Môj odkaz pre všetkých utečencov na celom svete: aj keď máte ťažký život, hoďte ho za hlavu a choďte za svojimi snami.”

Rami si plní sny a súčasne prináša nádej miliónom ľudí na celom svete, ktorí sú v tomto okamžiku na úteku pred vojnovými konfliktami.

Tyrone Pillay - hendikepovaní atléti

NARODENÝ

1. mája 1980

DOMOV

Durban, Južná Afrika

ŠPORT

Atletika telesne postihnutých

PARALYMPIJSKÉ HRY

2016

DOSIAHNUŤ NEMOŽNÉ

Tyrone vždy sníval o tom, že sa stane slávnym športovcom. Sníval o tom, že bude hrať kriket za tím Južnej Afriky a bol presvedčený, že práve preto sa narodil. Kriket hral celkom 14 rokov, predtým ako si uvedomil, že kvôli svojmu postihnutiu sa mu nikdy nesplní sen stať sa reprezentačným hráčom. Ako si postupne zvykal na korekčnú protézu ľavého chodidla, začal si pripúšťať bolestný fakt, že olympijskú slávu už asi nikdy nezažije. Každú voľnú chvíľu po práci v juhoafrickej pobočke Toyoty však zasvätil tréningu, a športu sa venoval tiež cez víkendy so svojimi priateľmi a kolegami.

Keď Tyrone sledoval paralympijskú súťaž guliarov na hrách v Pekingu v roku 2008, jeho sen o olympijskej sláve sa náhle vrátil. Videl športovcov, podobne vysokých a silných ako on sám, ktorí pretekali na svetovej úrovni. To bol rozhodujúci okamžik, kedy si Tyrone uvedomil, že patrí medzi paralympionikov a že je čas s tým začať niečo robiť.

Len osem rokov potom, čo sledoval prenos z hier v Pekingu, sa Tyrone sám zaradil medzi paralympijských atlétov - na paralympiáde v Riu reprezentoval Južnú Afriku vo vrhu guľou. Boli to jeho prvé paralympijské hry a hneď v nich pre svoju krajinu vyhral bronzovú medailu.

Čo pre mňa znamená dosiahnuť nemožné? Zanechať odkaz ďalšej generácii športovcov. Snažiť sa budovať svet, kde nikto nebude vnímať rozdiel medzi zdravými a paralympijskými pretekármi.

Brad Snyder - plávanie telesne postihnutých

NARODENÝ

29. februára 1984

DOMOV

Reno, Nevada, USA

ŠPORT

Plávanie telesne postihnutých

PARALYMPIJSKÉ HRY

2012, 2016

DOSIAHNUŤ NEMOŽNÉ

Najslobodnejšie sa Brad Snyder cíti vo vode. Plávať sa naučil ešte ako predškolák na Floride, pretekať začal v 11 rokoch. Neskôr sa stal kapitánom plaveckého tímu na vojenskej námornej akadémii.

"Život so zrakovým postihnutím, život slepca, život v úplnej temnote, to je niečo, čo som si v dobe pred mojím osudovým zranením absolútne nedokázal predstaviť… vďaka paralympiáde som pochopil, že aj keď nevidím, stále je tu ešte veľa vecí, ktoré dokážem robiť."

Keď sa zranený Brad vrátil domov z Afganistanu, musel sa naučiť, ako zvládnuť život v úplnej tme. Veľkou oporou mu bola rodina, ktorá tomuto skorej neohrozenému drsnému vojakovi musela pomáhať so základnými úkonmi, ako je najesť sa, obliecť sa a trafiť do kúpeľne.

Chcem, aby môj príbeh počuli všetci. Chcem inšpirovať budúcu generáciu športovcov, aby snívali o tom, že sa raz dostanú na paralympijské stupne víťazov.

Len pár mesiacov po zahojení vojnových šrámov sa Brad rozhodol pre návrat do známych vôd, kde bol hneď doslovne vo svojom živle. Rok po tom, čo prišiel na vojenskej misii o zrak, hrdo vystúpil na paralympijské stupne víťazov, kde pre tím spojených štátov vybojoval zlato. Brad je medzi plavcami s úplnou stratou zraku držiteľom aktuálneho svetového rekordu na 100 m voľným štýlom.

Brad má teraz pred sebou nový cieľ: zvládnuť ďalší šport a zúčastniť sa na paralympiáde v Tokiu v roku 2020 triatlonu.

Lucy Ogechukwu-Ejikeová - vzpieranie telesne postihnutých

Lucy Ogechukwu Ejikeová odpočíva pri tréningu v posilňovni.
NARODENÁ

16. októbra 1977

DOMOV

Enugu, Nigéria

ŠPORT

Vzpieranie telesne postihnutých

PARALYMPIJSKÉ HRY

2000, 2004, 2008, 2012, 2016

DOSIAHNUŤ NEMOŽNÉ

Keď sa Lucy presťahovala z rodného mesta Enugu do domova pre telesne postihnutých, objavila svet celkom nových možností, ktorý zahŕňal i šport. Najviac ju zaujalo vzpieranie - silová disciplína, ktorú mohla prevádzkovať i na svojom invalidnom vozíku.

Tesne pred paralympiádou v Sydney sa Lucy podrobila veľmi prísnemu tréningovému režimu. V tom roku - hneď pri svojom prvom štarte - si domov odviezla striebornú medailu pre tím Nigérie. O pár rokov neskôr, na paralympiáde v Aténach v roku 2004 prekonala v rovnakej váhovej kategórii svetový rekord hneď dvakrát a zaslúžene vyhrala zlato.

V roku 2016 na hrách v Riu sa Lucy stala zlatou medailistkou znovu a vtedy prekonala naraz tri svetové rekordy.

/

Mladým dievčatám, ktoré by sa chceli venovať vzpieraniu, chcem odkázať, že sa nemajú čoho báť. Dokážu to. Len nech sa k nám pridajú. S odhodlaním a odvahou môžu dosiahnuť svojho cieľa.

Trojičky Luikových - maratónske bežkyne

Liina, Lily a Leila v rovnakých pretekárskych  dresoch držia za chrbtom vlajku Estónska.
NARODENÉ

14. októbra 1985

DOMOV

Tartu, Estónsko

ŠPORT

Atletika

OLYMPIJSKÉ HRY

2016

DOSIAHNUŤ NEMOŽNÉ

Beh začal hrať v živote sestier Luikových rolu až v ich 24 rokoch. Prvá sa začala venovať športu Liina a nasledovne strhla i obidve svoje sestry. Pre všetky tri to bola novo objavená vášeň, ktorá ich rýchlo pohltila, pretože, ako hovorí Liina, "Pohyb pre nás znamená slobodu." Zdravá motivácia a vrodená súťaživosť vnukla sestrám spoločný nápad: štartovať proti sebe a súčasne jedna druhej po boku na olympijských hrách.

"Aj keď už nie ste úplne najmladšie, môžete sa na olympijské hry dostať, tak ako sa to podarilo nám," hovorí Liina Luiková.

Po mesiacoch vytrvalého tréningu sa sestry Luikových kvalifikovali na olympijské hry v Riu 2016 a stali sa prvými a jedinými trojičkami, ktoré kedy na olympiáde štartovali. Po pretekoch - vyčerpané, ale napriek tomu žiariace nadšením - sa Lily, Liina a Leila držali za ruky a neskrývali svoju hrdosť na to, že si dokázali splniť spoločný sen bežať spoločne ako olympioničky.

Mysleli sme, že to nebude možné, pretože sme začali tak neskoro - bolo nám už 24 rokov - ale ono nezáleží na tom, koľko vám je. Aj keď už nie ste úplne najmladší, môžete sa na olympijské hry dostať, tak ako sa to podarilo nám. – Liina Luiková

Shane Gouldová - plávanie

Shane Gouldová, stále aktívna pretekárka v kategórii masters, sa usmieva po vystúpení z bazénu.
NARODENÁ

23. novembra 1956

DOMOV

Bicheno, Tasmánia, Austrália

ŠPORT

Plávanie

OLYMPIJSKÉ HRY

1972

DOSIAHNUŤ NEMOŽNÉ

Potom, čo sa jej rodina presťahovala z Fidži späť do Austrálie, nastúpila Shane do prvej triedy a zároveň sa začala venovať pretekárskemu plávaniu. Nádejná budúca superstar rýchle stúpala v rebríčku a na olympiádu sa prvý raz dostala už v 15 rokoch.

Shane ovládla pretekárske dráhy na olympiáde v Mníchove v roku 1972, kde vyhrala celkom päť medailí - tri zlaté, jednu striebornú a jednu bronzovú. Bola držiteľkou niekoľkých svetových rekordov zároveň - na 100, 200, 400, 800 a 1500 m voľným štýlom a v individuálnych polohových pretekoch na 200 m.

Moja najkrajšia spomienka na olympijské hry, to sú ľudia, ktorí prichádzajú z celého sveta, aby sa spolu v mieri stretli v športe.

Po ovládnutí olympiády v roku 1972 sa zo Shane stala absolútna superstar. Mladá športovkyňa však tlak slávy ustála a vrhla sa na zdolávanie ďalších výziev. Namiesto pretekárskeho bazénu ju to tiahlo do otvoreného oceánu, ktorý tak dobre poznala z detstva. O dvadsať rokov neskôr sa Shane vrátila k pretekárskemu plávaniu v kategórii masters, kde i naďalej prekonávala jeden svetový rekord za druhým.

Dnes sa toto niekdajšie zázračné dieťa pretekárskeho plávania venuje svojmu projektu Shane Gould Swimming - neziskovej organizácii, ktorá pôsobí na Fidži, vo Švédsku a v komunitách pôvodných obyvateľov Austrálie, kde trénuje nádejných plavcov a učí ich, ako sa vo vode chovať bezpečne.

Zola Buddová - beh cross country

NARODENÁ

26. mája 1966

DOMOV

Bloemfontein, Južná Afrika a Myrtle Beach, Južná Karolína, USA

ŠPORT

Beh na stredné i dlhé trate

OLYMPIJSKÉ HRY

1984, 1992

DOSIAHNUŤ NEMOŽNÉ

Zola nikdy neverila, že by sa mohla stať skvelou bežkyňou. Behanie bolo skrátka len niečo, čo ju hrozne bavilo a pri čom sa cítila slobodná. V roku 1984 však Zola získala nečakanú slávu, keď prekonala svetový rekord v behu žien na 5 kilometrov. Okrem toho sa preslávila i unikátnym bežeckým štýlom - behala skrátka bosá, čo jej úspech ešte viac zviditeľnilo. "Mobilita, to je pre mňa sloboda. Nielen sloboda tela, ale tiež sloboda emócií a sloboda ducha."

Namiesto toho, aby si po pretrhnutí cieľovej pásky vychutnávala sladké ovocie víťazstva, vnímala Zola búrlivú politickú situáciu svojej krajiny. V roku 1984 bola totiž Južná Afrika kvôli politike apartheidu vylúčená z medzinárodných atletických súťaží a čas, ktorý Zola zabehla, nebol uznaný ako oficiálny svetový rekord.

Zola, odhodlaná štartovať na olympiáde v Los Angeles v roku 1984, si zažiadala o britské občianstvo na základe toho, že jej dedko pochádzal z Británie. Nasledujúci rok už behala v britských farbách a prekonala svoj najlepší čas z predchádzajúceho roku. Teraz už bol jej nový svetový rekord oficiálne uznaný.

Zola sa síce vyhla bojkotu juhoafrických športovcov, neunikla však všadeprítomnej atmosfére odmietania politiky jej krajiny a tento odpor naplno pocítila i po príjazde na olympiádu v Los Angeles. Aj napriek tomu však pretekala ďalej a v rokoch 1985 a 1986 sa stala majsterkou sveta v cross country. Na olympijskú dráhu sa Zola vrátila ešte v roku 1992 - teraz už ako hrdá reprezentantka svojej rodnej krajiny, Južnej Afriky.

Vaše nastavenie súborov cookie

Naše webové stránky používajú súbory cookie, aby sme vám mohli poskytovať lepšie služby. Pokiaľ voči tomu nemáte námietky, pokračujte v používaní týchto webových stránok ako obvykle; v opačnom prípade sa tu môžete informovať o tom, ako zmeniť nastavenie súborov cookie.

Potvrďte svoju voľbu označením zaškrtávacieho políčka v prípade, že súhlasíte; pokiaľ nesúhlasíte, zaškrtnutie zrušte:

Zlepšujú zabezpečenie webových stránok Toyota a poskytujú užívateľovi minimálne služby.

Zlepšujú poskytované služby prostredníctvom analýz, prieskumov vo vyskakovacích oknách, celkovej výkonnosti a monitorovania.

Slúžia pre uchovanie vašich údajov pre prihlásenie do systému a vylepšujú užívateľské prostredie tým, že uchovávajú vybrané voľby.

Umožňujú naplno využívať všetky možnosti rozhrania, slúžia pre uloženie záznamov o navštívených stránkach alebo informujú o službách vo vašom okolí. Môžu súvisieť s cielenou reklamou na webových stránkach Toyota i mimo nich.